Lesk a bieda opery na Bratislavských hudobných slávnostiach
autor: archiv divadla
Tohtoročné, už 42. Bratislavské hudobné slávnosti pripravili hneď niekoľko lahôdok pre priaznivcov hudby a divadla. Hosťovanie takých orchestrov ako Bayerisches Staatsorchester s Kentom Naganom naznačujú, že so stúpajúcou prestížou mieria BHS do spoločnosti renomovaných európskych festivalov.
Pendant ku koncertným produkciám tradične pripravili Opera a Balet Slovenského národného divadla. Predstavenia boli však len čiastočne zostavované s ohľadom k témam festivalu (hojne zastúpený Mozart, naopak absentujúca slovenská opera – dlhoročné manko SND). Autor state navštívil 28.9. predstavenie Donizettiho buffy Nápoj lásky. Lákadlom staršej inscenácie Pavla Smolíka (2000) bola pozvánka pre Adrianu Kučerovú a Pavla Bršlíka – dve vychádzajúce hviezdy slovenského belcanta. Popri nich vystúpil dezignovaný riaditeľ Opery SND Peter Mikuláš ako Dulcamara a Pavol Remenár v roli Belcoreho, ktorý nahradil ohláseného Aleša Jenisa.
Stále svieža, hravá a nenásilne vtipná inscenácia ponúkla vďačný priestor všetkým sólistom, ktorí sa miestami nechali nadšeným publikom uniesť až k extempore. Je vynikajúce, že možno konštatovať ako dobre sa na mladých sólistoch podpísalo herecké školenie zahraničnými režisérmi – je tu zreteľná herecká tvorba smerom ku konkrétnemu zobrazeniu postavy. Pavol Bršlík (vo svojej materskej „Lindenoper“ vystupujúci pod menom Breslik) kreslil Nemorina ako hanblivé, zakríknuté trdlo, ktoré pokazí čo sa dá. Skoro sa nechcelo veriť, čože to na ňom tá Adina vidí, zrejme jej bol až príliš odporný slizký Belcore Pavla Remenára. Bršlík, debutujúci v SND preukázal svojim lahodným tenorom schopnosť správne modelovať hlas (v lyrizovaní Nemorina akoby sa poučil u Villazóna), a vôbec mimoriadne zvládnutú techniku. Adriana Kučerová však svoj deň nemala a zdalo sa, že jej Adina nie je celkom bez starosti o svoje koloratúry. Zrejme nervozita sa podpísala pod nepresné duety. Peter Mikuláš podal presvedčivý profesionálny výkon, aj keď ani ten zďaleka nepatril medzi jeho najlepšie. Ani rýchly záskok neospravedlňuje početné nepresnosti Pavla Remenára, ale výkon distonujúcej Eleny Holičkovej (Gianetta) je už celkom nerecenzovateľný. Napokon musím pripomenúť, že dirigent Dušan Štefánek opäť nezvládol orchester, v ktorom hral každý hráč „svojho“ Donizettiho, ani rozpadajúce sa ansámbly. Po hudobnej stránke vyzeralo predstavenie smutne, akoby nebola prebehla nie len skúška. Inak pozoruhodné hosťovanie teda odhalilo aj staré boľačky SND, o ktorých odstránenie sa treba zo všetkých síl usilovať.
TIP!
Časopis 18 - rubriky
Články v rubrice - Festivaly
LVHF bude uměleckým dílem hudebních a zednářských idejí
Koncerty klasické hudby, jejichž program definuje vzájemnost hudebního bohatství a zednářské symboliky – ...celý článek
Celostátní festival ZUŠ Open 2024
ZUŠlechťujeme uměním – pod tímto heslem opět od 23. května do 9. června 2024 ožijí v rámci celostátního ...celý článek
Festival Za poklady Broumovska s prvomájovou předehrou
Ve středu 1. května 2024 zazní první z koncertů 19. ročníku festivalu Za poklady Broumovska. Během festivalové ...celý článek
Časopis 18 - sekce
DIVADLO
Divadelní tipy 19. týden
Světák Jan Libíček
Jaký byl ve skutečnosti veselý tlouštík českého filmu? Dokumentem připomínáme náhlý odch celý článek
HUDBA
Luboš Pospíšil má nový singl
Po úspěšném albovém projektu Poesis Beat (2021) a loňských oslavách 40 let od prvního vydání dnes již legendár celý článek
LITERATURA/UMĚNÍ
Výtvarné tipy 19. týden
Věčný Egypt: Dědictví
Tisíciletá historie africké země vepsaná do tamní architektury, nekropolí, řemesel i celý článek